Z dejín modranského gymnázia

V  roku 1594 z iniciatívy nemeckého evanjelického spoločenstva vznikla latinská škola mestského typu, ktorá mala charakter strednej školy - gymnázia. Zachovali sa dva zakladajúce dokumenty tejto školy: zákony modranskej školy a rozvrh prednášok. Autorom oboch dokumentov bol rektor školy Gašpar Agricola z Norimbergu, ktorý mal hodnosť magistra slobodných umení a filozofie. Zákony školy schválil senát a ľud modranský, "aby sa škola riadila týmito zákonmi kvôli náboženskej výchove, učenosti a disciplinovanosti študentov." Niektoré predpisy svedčia o tom, že v Modre študovali aj starší študenti a študenti z okolia. Študenti sa neučili iba základy latinčiny, ale čítali a prekladali aj latinských autorov: Ciceróna, Catóna, ... , popri latinčine sa naučili aj nemecky a maďarsky (slovenčina ako predmet sa vyučovala až od r. 1722, zásluhou Pavla Jakobeia). Podľa týchto zákonov sa učilo na modranskom gymnáziu do r. 1610, keď sa modranská škola stala výlučne evanjelickou.
Do r. 1674 profesorský personál často tvorili najpoprednejší evanjelickí pedagógovia tých čias. Posledným rektorom tohto mestského evanjelického gymnázia bol Michal Rithaler, Modran, ktorý vyštudoval vo Wittenbergu. Rektori do Modry prichádzali najčastejšie z iných významných evanjelických gymnázií v Uhorsku, modranské gymnázium - gymnázium v slobodnom kráľovskom meste sa radilo k tým najvýznamnejším. Prvé obdobie gymnázia ako mestskej školy sa končí v marci 1674, keď v dôsledku tvrdých represií zanikli evanjelické komunity i gymnázia vo väčšine uhorských miest i v modranskom okolí. Až po 8 rokoch pokračovalo gymnázium v Modre vo svojej činnosti. R. 1691 na základe nariadenia kráľovskej komisie premiestnili gymnázium za hradby mesta na Dolné predmestie, kde bolo až do r. 1870. (Po vyhorení v r. 1825 postavili novú budovu školy, primeranú význame gymnázia.) Koncom 18. storočia chodilo na gymnázium 210 študentov, z toho 80 cezpoľných. Slovákom sa na gymnáziu darilo najmä od r. 1825, keď tu bol konrektorom Michal Gotšalkovský. Po ňom nastala na gymnáziu štúrovská doba. Roku 1839 sa rektorom školy stal starší brat Ľudovíta Štúra - Karol. Gymnázium vtedy malo 2 ročníky filozofie, 2 ročníky humanitných vied , ročník latinskej syntaxe a 4 nižšie ročníky. Modranské gymnázium bolo vyhľadávané, lebo popri latinčine sa tu študenti naučili aj po nemecky a slovensky. Maďarská cirkevná vrchnosť preto gymnáziu nepriala a nedávala mu žiadnu finančnú podporu. Od štyridsiatych rokov začalo gymnázium pociťovať nedostatok finančných prostriedkov, čo značí začiatok jeho úpadku. Keď roku 1851 cirkevná vrchnosť odmietla poslovenčiť bratislavské lýceum, sústredila sa snaha slovenských národovcov na poslovenčenie modranského gymnázia. (Ján Kalinčiak - rektor gymnázia v rokoch 1847 - 1858, ale najmä J.M.Hurban). Nepodarilo sa. V roku 1870 sa evanjelici pokúsili zachrániť gymnázium tak, že ho ponúkli magistrátu na zriadenie mestského gymnázia. Pánom mešťanom však stačila meštianska škola. Gymnázium zaniklo.
Slávna historická tradícia gymnaziálneho školstva v Modre pokračuje. V školskom roku 1969/1970 bolo v Modre opäť zriadené štvorročné gymnázium s presne definovaným cieľom - pripraviť absolventov na vysokoškolské štúdium každého smeru. Potešení možnosťou zriaďovania tried osemročného gymnázia vedenie školy spolu s pedagogickým zborom venovalo veľké úsilie zriadeniu prímy osemročného gymnázia na našej škole. V školskom roku 1992/93 bolo zriadené na našej škole osemročné gymnázium profilované na cudzie jazyky.